V sobotu ráno medzi piatou a šiestou hodinou odštartovalo celkom 52 zdatných turistov odhodlaných zdolať za vtedy ideálneho počasia všetkých 14-vrcholov "Kysuckých Himaláji" v oblasti Kysuckej vrchoviny, Kysuckých Beskyd, Javorského Beskydu a Javorníkov. Prvá skupina, ktorá štartovala o piatej hodine po zdolaní Vretňa 8199 dm sa spojila za Poľanou 8500 dm na hrebeni Stien, ktorý spoločne prešli skoro celý až po sedlo pod Holým vrchom odkiaľ sme sa vybrali traverzovým chodníkom do sedla Skríželné kde sme mali prvú krátku prestávku tentoraz z peknými výhľadmi na dominanty Malej Fatry-Rozsutce a Stoh. Odtiaľ sme pokračovali cez Obelec 8411 dm do sedla Meriadov, ďalej popod Černatín k smerovníku nad Matuškovou, ktorý bol na jedinom strome na rúbani po veternej kalamite, tu sme odbočili doprava cez rúbane s obnoveným značením smerom na Kykulu 8260 dm. Po jej zdolaní diretisimou ďalej do sedla Korcháň cez Bartkov kopec až do sedla Rovne kde bola ďalšia kratšia obedná prestávka, pred zostupom do Klubiny. Tu sme sa všetci v pohostinstve Horal,ktoré bolo promtne posilnené šéfom pánom Neslušanom, občerstvili a taktiež sa tu postretali aby sa mohlo po polhodinke o pol druhej hodine ešte bez daždivého počasia pokračovať už mimo značky po hrebeni nad Klubinskou dolinou, cez Jaseň 8096 dm na Kamennú 8570 dm s peknými výhľadmi na Zborovskú dolinu a časť trasy, ktorú sme už mali za sebou tu nás prekvapila búrka ďalej popod Úpratiská kde sme odbočili doľava a potom po modrej značke na Blažejovec 8311 dm, po bočnom hrebeni cez ďalšie kalamitné rúbane s pekným pohľadom až na Vreteň ,začiatok nášho pochodu. Tieto výhľady  bývajú aj krajšie ale radšej by sme videli taký hustý les ako tam bol ešte pred  pár rokmi. Za Kalinovým vrchom 8164 dm nás čakal ešte pohľad na ďalšiu skázu, zdevastované rúbane, ktoré sa len tak ľahko nespamätajú  aby nás znova potešili svojou krásou. Potom od Zvonára už stále po hrebeni a modrej značke sme zostúpili rovno do cieľa prvého dňa penziónu Drevorubač v Oščadnici pri žel. stanici. Tu sme dorazili medzi 17.-18. hodinou čo bolo približne po 11-12.hod. chôdze od 14.hod. už za mrholenia, ale bolo to oproti vlaňajšiemu prechodu keď pršalo skoro celý deň omnoho prijateľnejšie počasie.
    Tu niektorí odišli domov aby sa mohli na druhý deň znova vrátiť na štart v Oščadnici alebo sa pripojiť niekde na trase. V penzióne kde nás srdečne privítali manželia Lapihúskovci sa ubytovalo 25 turistov. Boli medzi nimi aj traja, ktorí si naplánovali bivakovať vonku v prírode ale lejak ich plány narušil a preto bivakovali vonku pod prístreškom penziónu. Po pikantnom guláši a osviežení sprchou a pivkom, po diskotéke sa nám vynikajúco sa nám vynikajúco zaspávalo a každý si poriadne oddýchol a nabral čerstvé sily. Ráno po budíčku pred piatou hodinou a výdatných raňajkách sa skupina 23-tich Ačkárov presunula autobusom do Švancarov  kde o siedmej hodine pokračovali v mokrom teréne po slabšom daždi v noci smerom na Lieskovú 8499 dm a odtiaľ na Javorské 8445 dm. Potom už ďalej po hrebeni a červenej značke dorazili do Čadce-Bukova. Tu sa oddelila skupinka Lenka Ponechalová, Ján Ivaška a Andrea Šimarová,ktorí potrebovali ísť domov. Po krátkom občerstvení pri kostole pokračovala skupina 20 Ačkárov  po desiatej hodine smerom na Husárik odtiaľ na Briavu 8206 dm. Po zídení z Briavy sa pokračovalo cez osadu Vojty okolo kaplnky smerom na Vojtov vrch 8403 dm odtiaľ chodníkom popod Chotárny kopec ale väčšina zdravo nažhavená aj cez vrchol. Ďalej ponad osadu Blažkovci cez osadu u Bzilých na Marťakovský vrch 8543 dm, ktorý sa nám odmenil pekným kruhovým výhľadom na okolité pohoria a vrchy, ktoré sme už zdolali a ktoré nás ešte len čakajú. Po zostupe na Petránky na Vrchrieku 8612 dm po trávnatom hrebeni cez Jurdovce na Jakubovský vrch 8749 dm, kde nás už zastihla búrka s výdatným dažďom ďalej po modrej cez Játiovce a Tabačkovce,Ostré na Žiar 8692 dm z ktorého po zostupe a občerstvení ako aj presušení v hoteli Les ich čakal ešte prudký výstup na posledný vrchol "Kysuckých Himaláji" Jastrabie 8513 dm a odtiaľ už cez Majtánky až do cieľa v K.N.Meste-Suľkov.
Po príchode do Suľkovskej pivárne - nášho hlavného stanu kde po privítaní s majiteľom pánom Ondrúškom, ktorý nám sponzorsky navaril veľmi výdatný ale hlavne chutný guláš pri jeho porcovaní mu pomáhal Braňo Neslušan. Potom sme slávnostne odovzdali diplomy tým turistom, ktorí už dorazili ale s veľkým napätím sa čakalo ako budú postupne prichádzať adepti zdolania všetkých 14-vrcholov "Kysuckých Himaláji"-A-trasy. Po vyše 12-hodinách okolo piatej najskôr dorazil náš sprievodca a značkár trasy Ondrej Tulec, ktorému sa to podarilo už po štvrtý krát-celú trasu zdokumentoval aj s prístrojom GPS a v mape budeme mať presnú trasu pochodu. Tentokrát s variantom, keď prvý deň skončil v Čadci, kde aj ráno pokračoval. Ďalej postupne okolo siedmej prišla silná skupinka ako prvá žena Katka Detková, Peter Šurin, Ľubomír Kuľjovský všetci už po druhý krát, Peter Šuška z Čadce ako aj Peter Húšťava z Oškerdy na prvý pokus. Postupne Janko Chromík z Turzovky, Ľubomír Kadák z Pov.Bystrice, Milan Šiška už po druhý krát ale tento krát v pohode bez problémov. Ďalej skupinka s našimi sprievodcami Jaroslavom Stuchlíkom a Miroslavom Mazúrom, ktorí to už dokázali po piaty krát, ďalej to boli Darinka Tomašcová, Bohuš Bílek zo Žiliny ako aj najvzdialenejší účastníci Bratislavčania manželia Gleskovci Silvia a Slavomír už po druhý krát.
Na záver okolo ôsmej hodiny skupina vedená obetavým a večne pozitívne naladeným Teodorom Braciníkom po tretí krát, Mária Jakubíková po druhý krát ako aj Ondrej Baránek po tretí krát a nováčikovia Jaroslav Tarana a Vladimír Greguš.
Potom sme všetci pri hudbe a prípitkoch šampanským od našich sponzorov Silvestra Pastvu a Ing. Jozefa Hudeka vychutnávali vynikajúci guláš a pohostenie v Suľkovskej pivárni našom hlavnom stane.
Tento ročník bol výnimočný aj tým, že nikto aj napriek daždivému počasiu s búrkami nemusel vzdať. Tak isto treba poďakovať za vynikajúce výkony aj tým, ktorí zdolali všetkých 14-vrcholov B-trasy medzi ktorými boli Vierka Ivašková, Eva Mrvečková, Silvia Bajzová, Frederika Maťašovská, Ján Romančák z Čadce, Vladimír Urban, Martin Játi, ako aj sprievodcovia Roman Minarovič so psom-nonstop za 11 hodín, Emil Chilý a František Žabka. Ďalej to bola skupinka, ktorá začínala v Klubine- Capek Jaroslav, Tulcová Mária, Braciníková Eva, Švábiková Zdenka a Kubánek Ľubomír. Skupinka z Pov.Bystrice vedená Igorom Novohradským, Viliam Haviar a Rudolf Rzesoto, ktorá začala prechod A.-trasou sa na druhý deň vybrala na B-trasu a bude mať dôvod sa vrátiť na Kysuce aj na budúci rok na prejdenie celej trasy -A. Obdiv patrí takisto aj tým čo sa zúčastnili iba jeden deň, hlavne najmladší Tomáško Čadecký podal vynikajúci výkon a bude inšpiráciou aj pre ostatných TOM-z K.N.Mesta, že sa to dá len treba zabojovať a nelenošiť doma za počítačom. Ďalej to boli-Zdenka Pekárková, Bohuš Galvánek, Ivan Kubík, Martin Tvrdý, Štefan Čadecký, Sýkorová Janka, Macášek Edo, Chovaňák Pavol, Peťková Božena a Dub Vasil zo Žiliny.
Poďakovať treba ale aj Stanovi Švaňovi, ktorý zabezpečoval prevoz batožiny do penziónu ako aj do cieľa v KNM, taktiež Rasťovi Kameništiakovi, ktorý pomáhal pri zabezpečovaní diplomov a propozícií, Jurajovi Jánošíkovi ktorí nám urobil potlač s našim logom "Kys.Himaláji" na tričká a samozrejme aj personálu Suľkovskej pivárne vedenému Jozefom Ondrúškom, Braňovi Neslušanovi ako aj nášmu členovi Pavlovi Žabkovi, ktorý pomáhal pri varení gulášu. Taktiež manželom Lapihúskovým z penziónu "Drevorubač" v Oščadnici ako aj firme Fracho za občerstvenie, Petrovi Kajánkovi s predajne Beta-sport.
Všetkým sme udelili takisto "Čestné diplomy - Kys. Himaláji" za podporu pri organizácií tejto náročnej ale peknej akcie.
Celkom sa akcii zúčastnilo 57 turistov a neboli to len členovia ŠKT-KNM ale aj turisti z Bratislavy, Žiliny, Čadce, P.Bystrice, K.Lieskovca, Čierneho, Nesluše, Rudiny ale aj zdatnou skupinou z Krásna n. Kysucou. Zatiaľ sa počas týchto šiestich ročníkov podarilo zdolať všetkých 14-vrcholov-A-kategórie už 40 turistom z ktorých 16 ich už prešlo viac krát. Takže počet sa úctihodne rozrastá a po chystaných úpravách nás bude v budúcom roku 2009 určite ešte viac. Musím ešte upozorniť všetky vrcholy sa dajú zdolávať aj počas celého roka aj jednotlivo je na to špeciálny záznamník, aj s termínmi výstupov na ktorých sa to dá plniť ale aj potvrdiť pečiatkou. Nie je to preto iba pre tých najzdatnejších výkonnostných turistov. Táto akcia "Kysucké Himaláje" je vždy je aj v Slovenskom kalendári turistických akcií a po propagácií na internete ako aj v týždenníku "Kysuce" je o túto akciu veľký záujem-logo máme aj na pekných tričkách a keďže je o ne veľký záujem budeme musieť dať vyrobiť ďalšie. Tento krát nám pomohla firma Kinex-KLF ktorej vedenie táto akcia oslovila a preto ju aj podporilo. Za to by som chcel poďakovať  Ing.Ľubomírovi Galvánkovi ako aj Ing.Ivanovi Galvánkovi. Záverom by som chcel poďakovať všetkým účastníkom za bezproblémový priebeh celého prechodu.
Snímky z tohto prechodu nájdete aj na našej inter. stránke - www.sktknm.sk/.
Takéto veľmi náročné akcie sa nedajú robiť bez podpory turistického oddielu ŠKT-KNM od mesta prostredníctvom Športovo-kultúrnej komisie vedenej pánom Marcelom Chládekom a jej členov ale hlavne od priazne pre šport v K.N.Meste od pána primátora Ing. Jána Hartela.
Touto cestou im Všetkým veľmi pekne v mene všetkých členov ŠKT-KNM ďakujem.

Žabka František, predseda ŠKT-KNM

Kysucké Himaláje 6.ročník

Najväčší kysucký turistický oddiel zorganizoval v dňoch 7-8.júna 2008 šiesty ročník pochodu, ktorý nemá na Kysuciach, ba ani na Slovensku obdobu- Kysucké Himaláje. Pre aktívnych turistov je to vrchol sezóny a dávam za pravdu mnohým, ktorí hovoria, že tu nikto nikoho neoklame. Na takýto náročný pochod sa vydajú len tí najodvážnejší  a najvytrvalejší, lebo strmé kysucké vrchy poriadne preveria fyzické a morálne danosti každého účastníka. Ja som tento pochod absolvoval už tretí krát, ibaže tentoraz som svojich priateľov neopustil na Jakubovskom vrchu, ale spolu sme putovali až do cieľa.                                                      V sobotu ráno prichádzam do miesta štartu až o 5:30, ale čaká ma tu môj spoločník z predchádzajúcich ročníkov Mirko Mazúr. Ešte spolu s ďalšími troma šliapeme hore Radoľou  k prvému vrcholu- Veľkému Vreteňu. Hneď zrána takýto prudký kopec, tak to nie je nič príjemné. Tempo máme veru ostré a tesne pod vrcholom už počujeme skupinu turistov, ktorí vyrazili 30 minút pred nami. Zostup je pomerne náročný a prudký a naše kolená dostávajú zabrať. Tesne pod vrcholom, ale neodolám prvým tohtoročným lesným jahodám a dopĺňam si kalórie, ktoré sa mi rýchlo minú, veď ma čaká tiahly kopec Poľana. Oproti minulým rokom je tu vegetácia omnoho bujnejšia a tak tí, ktorí šli len v krátkych nohaviciach mali nohy dobre premasírované nepríjemnou pŕhľavou, ktorá  tu rastie v hojnom množstve. Po hrebeni Stien sa dostávame až na Holý vrch, kde sa musíme prezliecť a vyžmýkať prepotené oblečenie. Medzitým ešte registrujeme pekné výhľady na Malú Fatru, ktorá je dnes dobre viditeľná. V Sedle Skriželné dobiehame časť turistov, ktorí vyrazili pred nami. Šíri sa od nich vôňa vyprážaných rezňov a jalovca. Vyzerajú veľmi spokojne a tak Teodorovu skupinu opúšťame a stúpame do nepríjemného kopca Obelec. Tu pociťujem prvé tuhnutie svalstva a moji ,,spoluchodci“ ma ohľaduplne na vrchole čakajú. Po hrebeni sa opäť rozhýbem a bez väčších problémov sa po výborne vyznačenej trase dostávame až na Kykulu, kde sme pohromade asi 12- členná skupina. Teodor stiskom ruky všetkým okolo gratuluje k zdolaniu štvrtého vrcholu a dodáva  tak  ostatným ďalšiu pozitívnu energiu.
Cez sedlo Korcháň a okolo kaplnky v Sedle Rovné zbiehame až do Klubiny. Prvá civilizácia po trase a mnohí z nás ju využijú na malú prestávku. Noha stále neposlúcha a tak s určitou rezervou idem dopredu radšej skôr, aby som nezaostával. Cez Kamenné okolo mňa len tak prefrčí Ferko Žabka s B skupinou. Musím zistiť čo za životobudič si dal, keď mal v sebe ešte toľko energie. Tu zároveň natrafím na Ondreja a Petra, ktorých už dnes neopustím. Čierne mraky splnili svoju hrozbu a tesne za Úpratiskami nás donútili vytiahnuť pláštenky, ale po polhodine odtiahli strašiť zas o kúsok ďalej. Ešte navštevujeme Blažejovec a Kalinový vrch a popod Zvonár cez skropené lúky klesáme až do Drevorubača v Oščadnici. Tiež aktívny turista Lapihuska vie, čo treba vyhladnutým turistom a každý si už pochutnáva na horúcom gulášiku. Konečne teplá strava. Keď sa dáme troška do poriadku a ubytujeme v reštaurácii vrcholí kultúrny program. Ondrej Baránek, najaktívnejší člen domáceho oddielu preberá z rúk predsedu putovný pohár, ktorý obhájil už po tretí krát. Kto má ešte dostatok energie, tak si ešte zatancuje, ale väčšina už o 22:00 tvrdo spí. V nedeľu ráno sme sa prebudili do zamračeného dňa a oblaky akoby sa už nemohli dočkať kedy nás skropia. Po výdatných raňajkách nastupujeme do autobusu, ktorý nás zavezie  až do Švancárov. Po zelenej značke rýchlo vybehneme na Lieskovú  a vraciame sa cez Beskydok až na Javorské, kde sa snažíme tento hluchý priestor čím skôr prebehnúť. Vpredu už ide domáci rodák Ondrej a popod Capkov vrch nás nasmeruje až ku kaplnke v Bukove, kde sa osviežujeme veľmi chutnou vodičkou. V Čadci si u Jozefka dáme všetci zraz a každý z nás sa posilňuje dostupnými, povzbudivými prostriedkami, lebo nás čaká náročný výstup po asfaltovej ceste až na Briavu. Rýchlo sa poberáme ďalej, lebo obloha sa opäť zaťahuje a tak sme pomerne rýchlo na Vojtovom vrchu. Ovečky boli našťastie zatvorené v košiari a tak sme mali cestu pomerne schodnú. Na Vrchrieke si každý vyprázdňuje svoj batoh od potravín a prezlieka sa do suchého oblečenia, lebo cesta hrebeňom na Jakubovský vrch je veterná. Vľavo pozorujeme dážď na Malej Fatre, ale aj Moravské Beskydy sú tiež uplakané. O 14:00 sme na Jakubovskom vrchu, čo je veľmi dobrý medzičas, keď máme pred sebou iba dva vrcholy. Neďaleko silno zahrmelo a nám nebolo viac treba. Len sme tak trielili dole po poľnej ceste cez osadu Tabačkovci na Ostré a odtiaľ až na Žiar. Názov tohto kopca je príznačný, lebo aj dnes je dokonale vypálený po nedávnej ťažbe dreva. Lejak je čoraz prudší a tak sme všetci premočený do nitky. Len malé občerstvenie na zahriatie a čo najrýchlejšie cez osady Samuhlovci zostupujeme až do Nesluše, aby sme nevychladli. Už len posledný ,,stupák“ na Jastrabie okolo malebnej kaplnky po žltej značke, kde nás na vrchole víta mohutný kríž. Svorne si zagratulujeme k zdolaniu posledného vrcholu a za neustávajúceho dažďa sa poberáme do cieľa. Ja spolu s Ľubom sa vraciam späť po žltej značke do Nesluše. Aby som stihol posledný vlak domov. Cestou stretávam veľkého bojovníka Jara Stuchlíka, ktorý aj napriek zdravotným problémom sa cieľavedome blíži k svojmu šiestemu úspešnému absolvovaniu Kysuckých Himalájí. V cieli nás už čakajú ďalší súputníci , ktorí so radi vyfotografujú zúbožených zmoknutých pešiakov. S veľkou chuťou zjem dve bohaté porcie ,, trojchlapového“ kotlíkového gulášu a keď mi Ferko Žabka slávnostne odovzdáva diplom za úspešné zdolanie Kysuckých Himalájí, tak ku šťastiu mi už nič nechýba a nevadí mi ani tých pár pľuzgierov na nohách.
Vďaka tomuto pochodu sme sa mnohí zbavili nadbytočných tukových zásob a dokonale si prefiltrovali ľadviny litrami tekutín. Opäť sa tu stretlo mnoho dobrých priateľov a známych, s ktorými bola po celý čas veľká zábava. Videli sme rozkvitajúcu, ale aj  hynúcu kysuckú prírodu, ktorá rýchlo mení svoju tvár. Dokonale sme si prevetrali svoje mestské zanesené priedušky, ale hlavne sme si okysličili unavené mozgové bunky. Ešte pár takýchto túr a bude treba meniť šatník.
Počas pochodu ma prekvapila pomerne hojná účasť žien, ktoré vôbec nezaostávali za chlapmi a držali s nimi krok až do cieľa. Takže dámy, klobúk dole pred vaším výkonom.                 

Milí priatelia dolnokysučania, ďakujem vám za vrelé prijatie a srdečnú atmosféru, ktorá vládla počas tejto špičkovo organizovanej akcie. Teším sa opäť na ďalšie spoločné pochody.

Spokojný účastník Ján Chromík, Turzovka
fotografie - Ján Chromík